Pazartesi 16 Ağu 2010, 14:08
Grape Festival 2010 - piatok 13. a sobota 14. augusta 2010, Piešťany
(autor: Patrik Marflák, 15. augusta 2010 - 23:34)
Soundtrackom k západu slnka bol koncert českých Tatabojs, ktorí na hlavnom stagei zavŕšili postupný prechod do elektronickejšej časti festivalu. Energiou nabité vystúpenie zakončili v rytme známej klubovej hymny Born Slippy od britských Underworld, samozrejme v svojskom rockovom prevedení. Na druhom pódiu fanúšikov roztancovalo electro-popové trio Midi Lidi, potom sa už všetci presunuli na trávnatú plochu pred hlavným stageom, kde sa už pódium pripravovalo pre nórskych headlinerov.
Röyksopp, ktorí koncert odštartovali naplno (začali známym inštrumentálnym hitom Eple), sa predstavili v päťčlennej zostave - dvojicu elektronických géniov Sveina Bergeho a Torbjørna Brundtlanda na pódiu dopĺňal gitarista, basgitarista a vokalistka Anneli Drecker. Zaujímavosťou je, že Röyksopp nezahrali žiadnu zo skladieb, v ktorej originálne spieva vokály Anneli. Napríklad na poslednom albume Junior (2009) nahrala hlavný vokál v troch piesňach, na Grape neodznela ani jedna.
Talentovaná speváčka pôsobiaca v dream-popovej kapele Bel Canto tak v Piešťanoch zastupovala svoje slávnejšie kolegyne Robyn (The Girl and The Robot) a Karin Dreijer Andersson alias Fever Ray (What Else Is There, Tricky Tricky, This Must Be It) alebo Kate Havnevik (Only This Moment). A robila to tak presvedčivo, že miestami bol jej hlas na nerozoznanie od tej ktorej speváčky. Ak niektoré z hitov odspievala spolu s nahrávkami cudzích spevov, tak to bol najlepšie použitý playback, aký som na koncerte videl a počul. Nie ako výsmech publiku, ale ako spôsob, ktorým možno fanúšikom dať to najlepšie zo štúdia spolu s dokonalým live zážitkom. A možno sa pod maskou skrýval niekto iný ako Anneli…
Nech už to bolo akokoľvek, Anneli Drecker svoje spevácke kvality naplno ukázala v coveri piesne Wuthering Heights, s ktorou v roku 1979 ako devätnásťročná debutovala Kate Bush. Koncert Röyksopp však ani zďaleka nebol len o zimomriavkovom prejave speváčky. Bol najmä o inštrumentálnom a "krabičkovom" majstrovstve celej live zostavy Röyksopp, ktorá pri skladbách ako Happy Up Here, You Remind Me alebo Poor Leno v publiku vyvolávala nevídanú tanečnú eufóriu. Jej sila prekvapila aj samotných Nórov, ktorí sú na podobnú výmenu energie s fanúšikmi zvyknutí pri omnoho väčších davoch. S Röyksopp sme v sobotu zažili jeden z hudobne i vizuálne najlepších koncertov roka na Slovensku.
Zábava pokračovala v rytmoch disca a nu jazzu, ktoré na Grape priniesol rakúsky projekt Parov Stelar band nesúci meno svojho zakladateľa, v civile Marcusa Füredera. Kapela sa v Piešťanoch, podobne ako na jar v bratislavskom Nu Spirit Clube, predviedla v päťčlennej zostave - spolu s Parovom si zahrali Andreas Lettner (bicie) a Stefan Hölzl (basgitara), veľkým šoumenom bol Markus Ecklmayr alias Max the Sax (saxofón) a na poste speváckej hviezdy sa v tomto prípade nenechala zahanbiť Beate Baumgartner, Rakúšanka s koreňmi v africkej Namíbii.
Organizátori Grape festivalu predovšetkým dobre vystihli termín, ktorý sa nekrižoval so žiadnym významnejším lokálnym festivalom, či už komerčným alebo alternatívnym. Zároveň sa im, na rozdiel od Eastheticu, podarilo ideálne prispôsobiť veľkosť festivalu reálnej návštevnosti. Napriek silným headlinerom mali "nohy na zemi" a držali sa pôvodného plánu spraviť menší festival s návštevnosťou okolo 7-8 tisíc ľudí, čo sa im aj podarilo. Primeraná veľkosť areálu a pódií, dobre premyslená dramaturgia (hoci ten nočný swing by nebol zlý), dôraz na detaily a kvalitu služieb - od upratovačov, cez stánkarov s bohatou ponukou jedál a nápojov, až po zaujímavý sprievodný program - to všetko prispelo k tomu, že sa už od začiatku vytvorila spomínaná "Pohodová" atmosféra, ktorú nepokazila ani piatková búrka.